Keď dva stroje spojíte a vznikne jeden problém…
Automatizácia vo výrobe vyzerá často jednoducho. Výrobný závod má jeden stroj, druhý stroj, každý má vlastný návod, vlastné CE, vlastnú technickú dokumentáciu. Potom sa stroje prepoja napr. dopravníkom, robotom, spoločným ovládaním alebo softvérom, aby výroba išla rýchlejšie a efektívnejšie.
Technicky je to určite výborné riešenie. Ale ak ste zodpovedná firma, tak to len pri výbornom technickom riešení nemôže skončiť. Po právnej a bezpečnostnej stránke, vzniká úplne nová situácia. Viem, nečíta sa to ľahko, ale keď je bezpečnosť na prvom mieste, tak tomu ten čas treba venovať.
Ak dva pôvodne samostatné stroje začnú fungovať ako jeden technologický celok, môže ísť o zostavu strojov alebo neúplných strojových zariadení podľa č. 3 ods. 1 EU nariadenia o strojových zariadeniach, ktoré sú usporiadané a riadené tak, aby fungovali ako nedeliteľný celok na dosiahnutie rovnakého cieľa.
A tu vzniká praktická otázka: Ktorý návod sa bude používať? Ten k prvému stroju alebo ten k druhému? Odpoveď je nepríjemná, ale dôležitá: ani jeden z nich nemusí stačiť.
Pôvodné návody boli vypracované pre samostatné použitie jednotlivých strojov. Nepopisujú nový spôsob prepojenia, spoločné ovládanie, nové núdzové zastavenie, nové rozhrania, nové zásahy obsluhy ani nové riziká, ktoré vznikli medzi strojmi. Pre nový prepojený celok je spravidla potrebné pripraviť nový návod na použitie.
Ten má obsluhe jasne vysvetliť, ako sa celý celok bezpečne spúšťa, zastavuje, čistí, nastavuje, udržiava a čo robiť pri poruche. Stroj má byť sprevádzaný návodom na použitie a informáciami potrebnými na bezpečné používanie; návod môže byť aj digitálny, ale musí byť dostupný a zrozumiteľný pre obsluhu t.j. zamestnancov.
Najdôležitejšie však nie je len napísať nový návod. Zamestnávateľ by mal najprv posúdiť, či spojením strojov nevzniklo nové nebezpečenstvo alebo či sa nezvýšilo existujúce riziko. Práve tu sa dostávame k pojmu „podstatná úprava“. Podstatná úprava je podľa nariadenia fyzická alebo digitálna úprava, ktorú výrobca nepredpokladal alebo neplánoval a ktorá má vplyv na bezpečnosť tým, že vytvorí nové nebezpečenstvo alebo zvýši existujúce riziko.
V praxi môže ísť napríklad o situáciu, keď sa k stroju pridá robot, zmení sa spôsob vkladania výrobkov, zvýši sa rýchlosť linky, upravia sa kryty, bezpečnostné prvky alebo riadiaci systém. Ak dôjde k podstatnej úprave, zamestnávateľ, ktorý ju vykonal, sa môže dostať do postavenia výrobcu. To znamená, že bude musieť riešiť technickú dokumentáciu.
Pre zamestnávateľa sú preto najdôležitejšie tieto otázky:
- vznikol z dvoch strojov jeden funkčný celok?
- ide o podstatnú úpravu?
- vznikli nové riziká alebo sa zvýšili pôvodné riziká?
- existuje nové posúdenie rizík?
- existuje nový návod na použitie pre celý celok?
- je jasné, kto zodpovedá za dokumentáciu a posúdenie zhody?
Najväčšia chyba je pozerať sa na automatizáciu len ako na technické zlepšenie výroby. Pridáme robota, prepojíme stroje, výroba pôjde rýchlejšie. Lenže z pohľadu BOZP môže vzniknúť nové strojové zariadenie, zostava alebo stroj s podstatnou úpravou.
Pôvodné dva návody sa preto nedajú len „zošiť dokopy“. Ak zamestnávateľ nerieši technickú dokumentáciu, bezpečnosť a zodpovednosť, môže sa z dobrého technického riešenia stať drahý právny problém.
Pre členov organizujeme školenia aj na tieto témy.
Pre ďalšie vzdelávanie využite bezplatné členstvo.